Porovnanie Grand Tours: Giro s najslabším súbojom o titul, takmer padol rekord víťazných únikov 

Čo sa týka boja o celkové poradie, najmenší rozdiel medzi víťazom a druhým v poradí bol na Gire, iba 1:18. V Taliansku sme skutočne videli najnapínavejší boj o víťazstvo, ktorý sa rozlúskol až počas posledného víkendu, no to bolo spôsobené najmä defenzívnym štýlom pretekania hlavných aktérov počas troch predchádzajúcich týždňov. Giro malo jasne najnezaujímavejší priebeh, rozdiely dlho tvorili iba bonusové sekundy, no a podujatiu zrejme veľmi uškodilo odstúpenie Bardeta, Yatesa či Lópeza. V horách doslova chýbal útočný vrchár, veď najviac nástup ukázal zrejme Carapaz, ktorý ale nemal dôvod sa nikam ponáhľať, keďže veľkú časť Gira držal ružový dres. 

Najväčší rozdiel medzi prvým a druhým v poradí bol na Tour, až 2:43, no Francúzsko videlo epickú trojtýždňovú bitku dvoch najsilnejších tímov sveta a súboj podľa mnohých najlepšieho pretekára planéty Tadeja Pogačara, proti v tomto roku najsilnejšiemu vrchárovi Jonasovi Vingegaardovi. Na túto Tour sa bude spomínať ešte dlho. Vuelta v tejto sezóne zažila zmenu. Po dlhých rokoch Rogličovej nadvlády prišiel Remco Evenepoel, no a hoci mal preteky vpodstate pod kontrolou po celý čas, tak išlo o jeho premiérové trojtýždňové víťazstvo, a preto mohli byť fanúšikovia každý deň v strehu, či to mladý Belgičan vydrží. Rovnako ako Giru, aj Vuelte uškodili odstúpenia zaujímavých pretekárov ako Simon Yates, no bez debaty najväčšou ranou bolo odstúpenie Rogliča v čas, keď začínal mať nad Remcom prevahu. Ako by to v Španielsku dopadlo keby nespadol, sa už nedozvieme. 

Najviac horských etáp malo v tomto roku z trojice najväčších cyklistických pretekov Giro. Až osemkrát sa cyklisti driapali po pohoriach Apeninského polostrova, a to ešte bola ťažká 14. etapa, ktorá urobila najväčšie rozdiely v GC, ohodnotená iba ako kopcovitá. Tour a Vuelta mali zhodne po sedem horských epizód, no bol v nich zásadný rozdiel. Zatiaľ čo Vuelta v mnohých prípadoch stavila iba na jeden ťažký cieľový dojazd, Tour ponúkla až šesť horských maratónov, z toho obe alpské i posledná pyrenejská etapa ašpirujú na ocenenie najťažšieho profilu roka. 

K časovkárom boli najmenej prívetiví Mauro Vegni a spol. V Taliansku našli Foss, Dumoulin či Sobrero iba necelých 27 kilometrov proti chronometru. Na Tour i Vuelte to bolo vyše 50. Všetky tri podujatia mali po dve časovky, no Vuelta prichystala jednu z nich ako tímovú. Najťažšiu jazdu proti času pripravila Tour. V predposledný deň pretekov sa museli pretekári popasovať s 40-kilometrovou porciou po ťažkom zvlnenom teréne. Vznikli tu aj najväčšie rozostupy medzi GC jazdcami, hoci v tomto smere Van Aertovej etape zdatne konkuruje aj úplne rovinatá 30-kilometrová skúška, ktorá sa išla v desiaty španielsky deň. 

V tejto sezóne sme na podujatiach veľkej trojky videli až prekvapivo málo príležitostí pre najrýchlejších mužov pelotónu. Skutočných šprintérskych dojazdov sme videli na každej Grand Tour iba päť. Navyše, delili si ich rôzni pretekári, iba Arnaud Démare na Gire ukázal jasnú prevahu nad súpermi. Prekvapivo sa vôbec neušlo na rýchlikov typu Caleba Ewana či Fernanda Gaviriu. Naprázdno po dlhých rokoch obišiel aj náš Peter Sagan. Dilemu tak museli rozlúsknuť oklieštené hromadné dojazdy, ktoré sme videli na Gire dva, zatiaľ čo na Tour a Vuelte iba jeden. Pre šprintérov najprijateľnejšou variantou tak bolo v tomto roku Taliansko, no len s odretými ušami. 

Nechať etapu pre únik je v móde 

Až 26 z 57 etáp s hromadným štartom vyhral v tomto roku únik. To je takmer historický rekord. Únikom sa viac darilo len v rokoch 2019, kedy sa brejk presadil 27-krát, no a absolútnym maximom je zatiaľ minulý rok, kedy unikajúci pretekári vyhrali dovedna až 28 etáp. V uplynulej dekáde toto číslo postupne rástlo, výnimkou bol iba rok 2018, kedy sa aktívne súťažilo najmä medzi uchádzačmi o titul vo vysokých horách na každej Grand Tour, v dôsledku čoho vyhral únik iba 16-krát. Giro 2018 je v poslednom období absolútnym úkazom, keďže celodenný brejk sa tu tešil iba štyrikrát. Pre porovnanie, v tomto roku to bolo desaťkrát. 

Giro sa tým pádom stalo aj najúspešnejšou trojtýždňovou akciou pre úniky v tomto roku. Druhá je Vuelta, kde skupinka vpredu prekabátila pelotón deväťkrát. Tradične najmenej sa darilo únikom na Tour de France, triumfovali tu len sedemkrát. Vo Francúzsku je záujem o takmer každú etapu, no a hoci napríklad pompézny kockový deň ukoristil Simon Clarke po celodennom pobyte vpredu, Jumbo i UAE sa doslova bili o každú horskú či kopcovitú etapu, ktorá by si za iných okolností priam pýtala triumf niekoho z brejku.